Oravský hrad
Povesť o hrade
Nocou nehlučne chodieva staviskami a po nádvoriach postava ženy s lampášom v ruke. Je to Alžbeta Coborová, ktorá dohliada na hrad, ako to sľúbila ešte za života svojmu mužovi, palatínovi Jurajovi Thurzovi.
Nocou nehlučne chodieva staviskami a po nádvoriach postava ženy s lampášom v ruke. Je to Alžbeta Coborová, ktorá dohliada na hrad, ako to sľúbila ešte za života svojmu mužovi, palatínovi Jurajovi Thurzovi.
Zámok je vzdialený len pár minút chôdze z historického centra Žiliny. Nachádza sa v miestnej časti Budatín, na sútoku riek Váh a Kysuca.
Postavený ako v 13. storočí v gotickom štýle v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde ako vodný hrad na výhodnom mieste medzi sútokom Váhu a Kysuce.
Postavený ako v 13. storočí v gotickom štýle v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde ako vodný hrad na výhodnom mieste medzi sútokom Váhu a Kysuce.
Zo skál je možnoť zhliadnuť krásnu prírodu a ešte krajšiu panorámu nádherného kúta Slovenska - Liptova. Cestou na skalnú zrúcaninu (či už zo severnej alebo južnej strany), nájdete liečivé rastlinky a pozoruhodné skalné ruže. Maškrtníkov dozaista potešia lesné jahody, ktorých v okolí rastie neúrekom.
hrad Blatnica
Povesť o hrade
Krutý hradný pán sa zmocnil nevesty iného, a tá sa mu zunovala, neváhal ju zabiť a syna dal zamurovať. Otrávil aj svoju druhú ženu. Dodnes počuť v múroch hradu plač dieťaťa a možno stretnúť duchov zavraždených žien.
Krutý hradný pán sa zmocnil nevesty iného, a tá sa mu zunovala, neváhal ju zabiť a syna dal zamurovať. Otrávil aj svoju druhú ženu. Dodnes počuť v múroch hradu plač dieťaťa a možno stretnúť duchov zavraždených žien.
Znievsky hrad je zrúcanina na vápencovom vrchu Zniev vo výške 985 m n. m., teda takmer 500 m nad mestečkom Kláštor pod Znievom. Hradný vrch tvorí severné zakončenie samostatného pohoria Žiar, nadväzujúceho na Lúčanskú časť Malej Fatry
hrad Lietava
Povráva sa...
Na západnej strane oblého brala, na ktorom stojí veža horného hradu, majú byť do skaly vytesané znaky tajomného písma. Pochádzajú vraj z čias, keď tam kňažky prinášali žertvy bohyni Lade. Jej meno sa podľa povesti zachovalo aj v pretvorenom pomenovaní hradu
Na západnej strane oblého brala, na ktorom stojí veža horného hradu, majú byť do skaly vytesané znaky tajomného písma. Pochádzajú vraj z čias, keď tam kňažky prinášali žertvy bohyni Lade. Jej meno sa podľa povesti zachovalo aj v pretvorenom pomenovaní hradu
Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384.
Strečniansky hrad je rekonštruovaná zrúcanina stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvýjajúceho sa okolo centrálneho jadra. Hrad sa nachádza 11 km od mesta Žilina po ceste E 50 na 103 m vysokom brale nad riekou Váh
hrad Likava
Povesť o hrade
Na obľahnutej Likave hradný pán s pomocou sluhu zakopal v noci poklad. Jediného svedka sťal a v nastávajúcom boji sám prišiel o život. Skryté cennosti stráži popravený čeľadník, ktorý o polnoci chodieva hradom s hlavou pod pazuchou
O nešťastnej dievčine
V Likave vládol mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Aby rozšíril majetok založil bohatý rod, nútil ju do vydaja za bohatého šľachtica z neďalekého hradu. Ženích síce bol pekný, aj bohatý, mal však jednu chybu, bol bezbožný. A to sa dievčaťu nepáčilo, ba priam ju to odpudzovalo. Bola z otcovho nátlaku nešťastná a tak do noci plakala vo výklenkoch hradu. V tom čase sa cez horu pod hradom domov z práce vracal statočný šuhaj. Spýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko vypovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol nešťastné dievča. To sa mu na oplátku ponúklo za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale šťastne..
Na obľahnutej Likave hradný pán s pomocou sluhu zakopal v noci poklad. Jediného svedka sťal a v nastávajúcom boji sám prišiel o život. Skryté cennosti stráži popravený čeľadník, ktorý o polnoci chodieva hradom s hlavou pod pazuchou
O nešťastnej dievčine
V Likave vládol mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Aby rozšíril majetok založil bohatý rod, nútil ju do vydaja za bohatého šľachtica z neďalekého hradu. Ženích síce bol pekný, aj bohatý, mal však jednu chybu, bol bezbožný. A to sa dievčaťu nepáčilo, ba priam ju to odpudzovalo. Bola z otcovho nátlaku nešťastná a tak do noci plakala vo výklenkoch hradu. V tom čase sa cez horu pod hradom domov z práce vracal statočný šuhaj. Spýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko vypovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol nešťastné dievča. To sa mu na oplátku ponúklo za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale šťastne..
Liptovský Hrádok
Povráva sa...
Keď v r.1603 záložný pán Mikuláš Sandorfi zomrel, ďalší uchádzač o hrad radšej sa s vdovou oženil, ako by jej mal vyplatiť záloh. Pani Magdaléna tak postupne pochovala troch mužov a so štvrtým žila na hrade až do r.1623
Keď v r.1603 záložný pán Mikuláš Sandorfi zomrel, ďalší uchádzač o hrad radšej sa s vdovou oženil, ako by jej mal vyplatiť záloh. Pani Magdaléna tak postupne pochovala troch mužov a so štvrtým žila na hrade až do r.1623
hrad Sklabiňa
Povráva sa...
Hrad začal stavať na Katovej skale otec, ktorého dcéru tam strigôň včaril do kameňa, lebo mu zanovito odmietala ísť za ženu. Čo cez deň zbudovali, do rána bolo za dolinou. Tak vyrástla Sklabiňa na vŕšku oproti bralu, kde deva podnes čaká na odkliatie.
Hrad začal stavať na Katovej skale otec, ktorého dcéru tam strigôň včaril do kameňa, lebo mu zanovito odmietala ísť za ženu. Čo cez deň zbudovali, do rána bolo za dolinou. Tak vyrástla Sklabiňa na vŕšku oproti bralu, kde deva podnes čaká na odkliatie.
Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami hradu možno odhadnúť na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je približne 18 metrov.
Terénne úpravy je doteraz dobre vidieť a aj nejaké sondy (buď archeologické alebo hľadači pokladov). Dokonca som postrehol aj zopár fragmentov kamenného muriva. Poloha hradu je GPS:N49,109 E18,619 (možno nie su najpresnejšie, ale ak pojdete po hrebeni kopca určite naň narazíte)
Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov
Takmer súčasne s jagelovským kráľovským rodom vymrel aj rod pôvodných obyvateľov Hričovského zámku - rytierov Laharovcov. Zomrel posledný pán, nasledujúc svojich štyroch synov. Svojej manželke zanechal nedostupný hrad aj bohaté dedičstvo.
Najbližší vdovin sused bol František Thurzo, ktorému tiež práve zomrela žena, pôvabná Barbora Kostková. Ich rozľahlé majetky všade susedili, preto ich spojením by Thurzovcov povzniesli k najmocnejším šľachticom kraja. Vdova nakoniec neodolala Thurzovým ponukám, no Thurzo bol oveľa mladší, preto si ho nevzala za muža, ale s kráľovským povolením si ho osvojila za syna.
Lež Thurzovi takýto postup nevyhovoval, stal sa síce jej dedičom, ale všetky jeho plány sa tým oddialili do neistej budúcnosti. Preto sa odhodlal k trúfalému kroku. Nechal vdovu Laharovú uvrhnúť do najodľahlejšej temnice.
Na druhý deň oznámil služobníctvu, že pani prepadla zúrivému šialenstvu, musia ju opatrovať na neprístupnom mieste a on je ich nový pán. Postupne v zámku vymenil všetko služobníctvo za svojich ľudí.
Vdova v zúfalom stave dúfala že sa zo žalára čoskoro dostane. Ale plynúcimi dňami a mesiacmi vidiac hrad za príčinu svojho nešťastia, prekliala hrad nahroznejšou kliatbou starého kráľa Leara.Strážca počul kliatbu, oznámil to Thurzovi a rozchýril aj medzi služobníctvom. Od tej chvíle akoby si boli zlí duchovia zvolili za obydlie tento hrad. V podzemných chodbách to hartusilo, dlhými chodbami kvílilo a čudesne stonalo. Nik už nepokladal zámok za bezpečný.
Najbližší vdovin sused bol František Thurzo, ktorému tiež práve zomrela žena, pôvabná Barbora Kostková. Ich rozľahlé majetky všade susedili, preto ich spojením by Thurzovcov povzniesli k najmocnejším šľachticom kraja. Vdova nakoniec neodolala Thurzovým ponukám, no Thurzo bol oveľa mladší, preto si ho nevzala za muža, ale s kráľovským povolením si ho osvojila za syna.
Lež Thurzovi takýto postup nevyhovoval, stal sa síce jej dedičom, ale všetky jeho plány sa tým oddialili do neistej budúcnosti. Preto sa odhodlal k trúfalému kroku. Nechal vdovu Laharovú uvrhnúť do najodľahlejšej temnice.
Na druhý deň oznámil služobníctvu, že pani prepadla zúrivému šialenstvu, musia ju opatrovať na neprístupnom mieste a on je ich nový pán. Postupne v zámku vymenil všetko služobníctvo za svojich ľudí.
Vdova v zúfalom stave dúfala že sa zo žalára čoskoro dostane. Ale plynúcimi dňami a mesiacmi vidiac hrad za príčinu svojho nešťastia, prekliala hrad nahroznejšou kliatbou starého kráľa Leara.Strážca počul kliatbu, oznámil to Thurzovi a rozchýril aj medzi služobníctvom. Od tej chvíle akoby si boli zlí duchovia zvolili za obydlie tento hrad. V podzemných chodbách to hartusilo, dlhými chodbami kvílilo a čudesne stonalo. Nik už nepokladal zámok za bezpečný.
Raz sa pred bránami hradu objavil mních. Nedajúc sa odbiť, nakoniec pred služobníkmi obvinil Thurza z hrozného činu. Po surovom vykázaní z hradu však ďalej trpezlivo vyčkával pred bránou až ho dal Thurzo nakoniec zavliecť do práchnivej veže, aby tam zomrel hladom.
No Thurzo zbadal, že sa jeden balvan pred jeho oblokmi pretvára v mohutnú podobu hroziaceho mnícha. Nechal balvan rozrumiť, no ráno znova videl ako mních hrozí. Služobníctvo zo strachu jeden po druhom opúšťalo Thurza. Nechal preto vdovu z temnice prepustiť na slobodu, no už neskoro.
A tak Thurzo radšej rýchlo odtiahol späť na Lietavu, no ani tam už nenašiel pokoj.
Duchovia rozohnali obyvateľov Hričova, ani sám kastelán tam nevydržal. Nasledujúcu noc zámok zachvátil požiar a leží v rumoch dodnes. Nikdy sa už nikomu nepodarilo zámok znovu opraviť, hoci sa o to pokúšali. A skala kamenného mnícha ešte aj dnes drží stráž pred niekdajším vchodom.
Zlí duchovia čas od času ešte aj dnes strašia zvedavcov, alebo hľadačov pokladov, ktorí sa odvážia vstúpiť do hrôzu vzbudzujúcich rozvalín Hričovského hradu a prestrašení sa ženú odtiaľ preč, akoby ich niekto naháňal.
Skrátené podľa:
Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov
Alojz Mednyanský, Dávne povesti o hradoch, Tatran, Bratislava, 1982
No Thurzo zbadal, že sa jeden balvan pred jeho oblokmi pretvára v mohutnú podobu hroziaceho mnícha. Nechal balvan rozrumiť, no ráno znova videl ako mních hrozí. Služobníctvo zo strachu jeden po druhom opúšťalo Thurza. Nechal preto vdovu z temnice prepustiť na slobodu, no už neskoro.
A tak Thurzo radšej rýchlo odtiahol späť na Lietavu, no ani tam už nenašiel pokoj.
Duchovia rozohnali obyvateľov Hričova, ani sám kastelán tam nevydržal. Nasledujúcu noc zámok zachvátil požiar a leží v rumoch dodnes. Nikdy sa už nikomu nepodarilo zámok znovu opraviť, hoci sa o to pokúšali. A skala kamenného mnícha ešte aj dnes drží stráž pred niekdajším vchodom.
Zlí duchovia čas od času ešte aj dnes strašia zvedavcov, alebo hľadačov pokladov, ktorí sa odvážia vstúpiť do hrôzu vzbudzujúcich rozvalín Hričovského hradu a prestrašení sa ženú odtiaľ preč, akoby ich niekto naháňal.
Skrátené podľa:
Kamenný mních spred mátožného hradu Hričov
Alojz Mednyanský, Dávne povesti o hradoch, Tatran, Bratislava, 1982
Medzi najväčšie tajomstvá mesta patrí žilinský hrad. Viacerí hovoria, že už od roku 2008, kedy pri budovaní obchodného centra na okraji Mestskej pamiatkovej rezervácie neďaleko žilinskej fary, boli objavené zvyšky kruhovitej stavby, nie nepodobnej tej v Budatíne, sa už o žiadne tajomstvo nejedná. Je tomu v skutočnosti tak?
Burianova veža v Žiline je renesančná zvonica zo 16. storočia pripomínajúca známe talianske kampanily. Stojí hneď vedľa Katedrály Najsvätejšej Trojice a podobne ako táto katedrála, i ona plnila v minulosti aj obrannú funkciu. Paradoxne, najväčšmi obránila mesto nie strieľňami, lež zvonmi – jej hlasné vyzváňanie totiž v rokoch 1693 a 1747 pomohlo odplašiť mračná kobyliek, ktoré napadli polia v žilinskom chotári.
Národná kultúrna pamiatka. Areál bytčianskeho kaštieľa pozostáva z vlastného renesančného paláca, Sobášneho paláca a z hospodárskych a obytných budov v opevnení. V budove kaštieľa sídli archív. V Sobášnom paláci sú umiestnené expozície Považského múzea, ktoré sú prístupné verejnosti v návštevných hodinách. V areáli kaštieľa je aj reštaurácia U palatína, kde vynikajúco varia.
Kedysi to bol krásny kaštieľ, starobylý a plný života. Tak ako sa podľa písomných zdrojov od 14. storočia menili jeho majitelia, tak sa postupne menil aj jeho vzhľad. V posledných štyridsiatich rokoch ale kaštieľ stále viac chátral napriek tomu, že sa mohol vďaka svojej výhodnej polohe v centre mesta stať turistickým lákadlom a stánkom kultúrneho a spoločenského života.
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!