RARITY

S katakombami je spojená aj legenda. „Na Mariánskom námestí žila vedma Agáta, v meste sa jej mnohí báli, lebo veštila a často povedala pravdu. V čase trhov bolo zlé počasie a nikto ju nechcel prichýliť, iba bratia jezuiti. Umiestnili ju práve do tejto podzemnej miestnosti. Práve vtedy vypukol veľký požiar a zhoreli všetky domy na Mariánskom námestí, zachoval sa len kostol a kláštor. Agáte teda pripísali rôzne čary."

Od nálezu záhadných stop v kameni na Slovensku uplynulo už několik desetiletí. Roku 1967 jakýsi T. Smiešok objevil nedaleko obce Koňská v okrese Martin prohlubně ve skále nápadně připomínající lidské stopy. Šlo o jedinou delší řadu otisků, z nichž přibližně tři údajně vypadaly velmi zachovale - dokonce tak, že byly zřetelné i anatomické podrobnosti.délka chodidla dosahovala jedenadvaceti centimetrů, šířka devíti centimetrů, široký palec a prostředníček údajně naznačují, že majitel nohy chodil často (nebo stále) bos.

Podle populárního spisovatele a milovníka záhad Ludvíka Součka pak ale přivolaní geologové došli k senzačnímu závěru: hornina je vápenec, který se zformoval před přibližně 55 miliony let, tedy někdy na přelomu druhohor a třetihor.
Naproti tomu, primitivní lidské druhy se od opičích předků oddělily před asi pěti miliony let a stáří našeho rodu Homo sapiens (jemuž stopy zřejmě patří) je sotva sto tisíc let. Znamená nález u obce Koňská, že naše představy o vývoji člověka i ostatních živočišných druhů jsou mylné, že Darwinova evoluční teorie neplatí a že lidé ve skutečnosti žili na naší planetě společně s dinosaury?
Jinou otázkou je, zda stopy do kamene nebyly v dávnější minulosti vyryté s nějakým jiným cílem - například rituálním (viz zmíněná korunovace skotských králů), nebo pro označení významného směru. Takové případy jsou známé. Rovněž na Slovensku u Hermanovců v okrese Prešov stopa vytesaná do kamene mířila do místa, kde bylo vykopáno velké množství cenných předmětů z doby bronzové.
Už Ludvík Souček proto vyslovil podezření, že řetězec stop u Koňské ukazující na nedaleký vrch Kopa by mohl ukazovat k nějaké dosud neznámé jeskyni, v níž by mohly ležet prehistorické památky. Stále ale zůstává záhadou, proč tu jsou tak zřetelně zdůrazněné anatomické detaily nohy. Většina podobných značek totiž zobrazuje jen hrubé obrysy chodidla.
Je tedy zřejmé, že nález stop v kameni u Koňské by si zasluhoval podrobnějšího zkoumání - ať už geologického, paleontologického, antropologického nebo archeologického. Zatím ale téměř upadl v zapomnění a na své druhé objevení teprve čeká.
Jan A. Novák

Tradícia tohto vodného dopravného prostriedku pod strečnianskym hradom siaha do roku 1923, kedy kompu zriadili z podnetu miestneho urbárskeho spolku. V priebehu rokov bola činnosť kompy viackrát zrušená a následne obnovená.

Skalná brána v Slopoch je pôsobivý, prírodou vyformovaný obrovský otvor v skale - asi 8 m vysoký, obkolesený listnatým lesom.

Nachádza sa v Súľovských skalách.

Slanický ostrov umenia je ostrov uprostred vodnej nádrže Orava. Ide o pozostatok zaplavenej obce Slanica – jej návršia so zachovalým barokovým kostolom sv.Kríža a kalváriou.
V kostole sa nachádza stála expozícia ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie a v exteriéri ostrova je lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia.
V letnej sezóne na ostrov premáva loď z prístavu v Slanickej Osade (Námestovo).

Pri pohľade naň vám určite zapracuje fantázia a objavíte v ňom rôzne metamorfózy, no väčšine ľudí pripomína zovretú päsť. Legenda hovorí, že tento útvar jeden obor, potulujúci sa Rajeckou dolinou, vystružlikal z najväčšieho stromu v širokom okolí, z hromoduba a zaželal mu, aby skamenel, pretože prácou na ňom stratil 3 dni drahocenného času. A tak sa aj stalo...

Obec Svätý Kríž sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže Liptovská Mara a mesta Liptovský Mikuláš.
Za obcou Svätý Kríž sa nachádza drevený artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Bol tu prenesený počas výstavby Liptovskej Mary v rokoch 1974 až 1982 zo zatopenej obce Paludza.
Prvý drevený evanjelický kostol v obci Paludza bol vystavaný v roku 1693 po Šopronskom zemskom sneme na ktorom bolo prijatých 82 článkov-artikulov, keď cisár Leopold povolil protestantom stavať drevené kostoly. Kostoly museli stáť mimo obce a museli byť postavené len z dreva. Neskôr bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom, ktorý nevedel čítať a písať bez projektov za 8 mesiacov v roku 1774 do dnešnej podoby. Kostolná veža bola postavená v roku 1781 a v roku 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony.
V interiéri je barokový oltár, kazateľnica, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, lustre z benátskeho skla a organ. Kostol má kapacitu 6000 osôb.

zobrazuje okrem Kristovho narodenia v meste Betlehem aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu zachytený život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu (pastieri, baníci, vinohradníci, drevorubači, remeselníci, hrnčiari, stolári, kováči...).
Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Nájdeme tu dominanty hradov (Devín, Bratislava, Trenčín, Orava) a katedrály (Nitra, Trnava, Spišská Kapitula, Košice, Žilina). V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby ako most SNP v Bratislave, či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji.

Na kopci Grapa nad maličkou severoslovenskou vieskou Klin sa nachádza jedinečná rarita – monumentálna socha Ježiša Krista, ktorá je kópiou slávnej brazílskej sochy v Rio de Janeiro. Tento monument vytvorený miestnym ľudovým majstrom je v poradí treťou kópiou brazílskeho Krista na svete, a zároveň najvyššou sochou Spasiteľa na Slovensku.

V malebnom Revúckom údolí, pod známym a turisticky vyhľadávaným vrchom Čierny kameň, sa ukrýva vskutku jedinečný ekodvor zvaný „Rozprávková vtáčia záhradka“ alebo tiež „Vtáčí raj“. Táto záhradka predstavuje – a to bez zveličovania – miesto s najvyššou hustotou vtáčích kŕmidiel a búdok na jeden ár na celej zemeguli (veľkých samorastových kŕmidiel sa tu nachádza 60, búdok by sme napočítali až 130).

Lesy neveľkej turčianskej obce Trebostovo ukrývajú zaujímavú technickú pamiatku – starú banskú štôlňu, ktorej počiatky siahajú do 19. alebo – ako uvádzajú iné zdroje – do 17. storočia. V minulosti sa v tejto štôlni ťažila meď a železo, tunajšie ložiská však neboli veľmi významné, a tak sa s ťažbou čoskoro prestalo

Bolo tu objavené keltské opevnenie osady Kotínov s druidskou svätyňou z 1. storočia pred Kr. Odkrytá bola obetná šachta s oltárikom a milodarovými obeťami, kamenné cesty so stĺporadím, ako aj keltské napodobeniny antických mincí. V 12. až 15. storočí tu bola slovanská osada, stál tu stredoveký zemepanský drevený hrádok, opevnený palisádami s priekopou a s obytnou vežou. V neskoršom období bol vybudovaný murovaný kostolík.

a svahu Ostrého vrchu neďaleko obce Hričovské Podhradie sa nachádza unikátny prírodný útvar – Hričovská skalná ihla. Tento útvar vyhlásený i za národnú prírodnú pamiatku je vysoký viac ako 10 metrov a – čo je najzaujímavejšie – v spodnej časti má malý otvor – skalné okno, vďaka ktorému ide o jedinú skalnú ihlu na Slovensku, ktorá má aj uško na navlečenie nite. H

Čo by ste povedali na prechádzku parkom, kde rastie viac ako 400 druhov stromov z celého sveta? Išli by ste sa prejsť? Ak áno, vyberte sa na návštevu do obecného parku v Turčianskej Štiavničke, ktorý je skutočným arborétom.

Gotický drevený kostol[upraviť
Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1397. V tom čase sa jednalo o drevený kostol s farou a cintorínom v blízkosti, jeho presná podoba však nie je známa. Pravdepodobne v 16. storočí popri fare vznikla aj škola.
Za vlády Juraja Turza sa na oravských farách rozšíril protestantizmus a v roku 1603 začal v kostole pôsobiť prvý evanjelický farár.