dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor memoárového diela Pamäti a cesty Beňovský nepatril ku kolonizátorom, ktorí chceli len vypáliť rybník a obohatiť sa na zotročovaní domáceho ľudu. Túžil sa stať vodcom, ale na základe dohôd s domorodcami. Snažil sa ich presvedčiť, že ich dokáže lepšie ochrániť pred otrokármi. Vedel síce, že obchodovaniu s ľuďmi zabrániť nedokáže, snažil sa však tomuto problému čeliť a obchodníkom miesto domorodcov ponúkal suroviny. Nechcel, aby malgašský ľud zotročovali."
Za tieto jeho vlastnosti a činy si ho v októbri
1776 domorodí vodcovia a kmeňoví králi zvolili za svojho „ampanjakabé“ – kráľa kráľov.
S napoleonskou čapicou
A spomínajú naňho dodnes, hoci kráľov, ktorí sa na čele jednotlivých kmeňov vystriedalo, nebolo málo. „Boli sme prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že o Móricovi Beňovskom sa tam dodnes učia deti v školách. ...“