Slovensko je malý štát. Narodili sa tu však ľudia, ktorí ovplyvnili nielen osudy našej krajiny, ale svojím umom či obetavosťou dobyli svet.
OSOBNOSTI A LEGENDY TRENČIANSKÉHO KRAJA:........
Najväčším Slovákom sa stal generál Štefánik! Jeho príbeh pripomína americký sen
Milan Rastislav Štefánik (1880–1919)
" ... astronóm, generál francúzskej armády, buržoázny politik ... jeho kontrarevolučná činnosť v záujme dohodových mocností vyvrcholila v roku 1918, keď ako prvý československý minister vojny prišiel v novembri na Sibír s úlohou potlačiť nespokojnosť československých legionárov s pokračujúcou protisovietskou intervenciou dohodových imperialistických mocností a prinútiť ich, aby pokračovali v nespravodlivej vojne proti sovietskemu Rusku."
Milan Rastislav Štefánik (1880–1919)
" ... astronóm, generál francúzskej armády, buržoázny politik ... jeho kontrarevolučná činnosť v záujme dohodových mocností vyvrcholila v roku 1918, keď ako prvý československý minister vojny prišiel v novembri na Sibír s úlohou potlačiť nespokojnosť československých legionárov s pokračujúcou protisovietskou intervenciou dohodových imperialistických mocností a prinútiť ich, aby pokračovali v nespravodlivej vojne proti sovietskemu Rusku."
Architekt Dušan Samo Jurkovič (1868 Turá Lúka u Myjavy – 1947 Bratislava) patří nepochybně k významným osobnostem československé architektury první poloviny 20. století a je nejznámějším architektem v celé historii slovenské architektury vůbec. Pocházel ze slovenské rodiny se silnou obrozeneckou tradicí, absolvoval vyšší průmyslovou školu ve Vídni (prof. Camillo Sitte), od roku 1889 působil na Moravě, od roku 1899 jako samostatný architekt v Brně. Po první světové válce odešel do Bratislavy. Byl nejen významným architektem, ale podílel se také výrazně na kulturním životě na Moravě a později na Slovensku, byl také významným propagátorem vzájemné česko-slovenské spolupráce, podílel se na koncepci ochrany národních kulturních památek i ochrany přírody. V roce 1947 se stal jako první československý architekt národním umělcem.
Slovenský politik
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci.
Od roku 1962 pracoval ako vedúci tajomník KSS Krajského výboru v Bratislave. Od roku 1963 obsadil miesto prvého tajomníka ÚV KS. Koncom roku 1967 sa dostal do ostrej kontroverzie s nepopulárnym prezidentom Antonínom Novotným, čo napokon vyústilo v jeho zvolenie za prvého tajomníka ÚV KSČ v januári 1968. Na tomto poste presadzoval liberálny režim. Toto obdobie sa nazýva aj Pražská jar.
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci.
Od roku 1962 pracoval ako vedúci tajomník KSS Krajského výboru v Bratislave. Od roku 1963 obsadil miesto prvého tajomníka ÚV KS. Koncom roku 1967 sa dostal do ostrej kontroverzie s nepopulárnym prezidentom Antonínom Novotným, čo napokon vyústilo v jeho zvolenie za prvého tajomníka ÚV KSČ v januári 1968. Na tomto poste presadzoval liberálny režim. Toto obdobie sa nazýva aj Pražská jar.
V roku 1968 začal pracovať ako šéf KSČ v Prahe. Medzi 3. a 5. januárom 1968 plénum ÚV KSČ rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a zbavilo A. Novotného funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa však predsedníctvo nemohlo dohodnúť.
Ako kompromisné riešenie bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček. Jednou z jeho hlavných úloh bolo čeliť útokom proti komunistickej strane a proti socializmu.
Po Nežnej revolúcií sa vrátil na politickú scénu, bol predsedom politického zhromaždenia ČSFR, v roku 1992 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Koncom roka 1989 sa o ňom uvažovalo ako o možnom prezidentovi Česko-Slovenska.
Dňa 1. septembra 1993 utrpel vážnu dopravnú nehodu, hospitalizovali ho do nemocnice v Humpolci, kde 7. novembra zomrel.
Ako kompromisné riešenie bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček. Jednou z jeho hlavných úloh bolo čeliť útokom proti komunistickej strane a proti socializmu.
Po Nežnej revolúcií sa vrátil na politickú scénu, bol predsedom politického zhromaždenia ČSFR, v roku 1992 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Koncom roka 1989 sa o ňom uvažovalo ako o možnom prezidentovi Česko-Slovenska.
Dňa 1. septembra 1993 utrpel vážnu dopravnú nehodu, hospitalizovali ho do nemocnice v Humpolci, kde 7. novembra zomrel.
xixi.prelož do štúrovčiny..zľudovítuj!!
Vedúcou osobnosťou v slovenskej romantickej literatúre a slovenského národného života v období národného obrodenia bol Ľudovít Štúr. Tento významný jazykovedec, spisovateľ, politik a novinár zohral významnú úlohu v procese kodifikácie spisovnej slovenčiny.
Narodil sa v roku 1815 v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe a evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko – slovenskej.
Narodil sa v roku 1815 v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe a evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko – slovenskej.
Bol jeden z najaktívnejších a najvýznamnejších osobnosti slovenského národného a literárneho života v 19. storočí.
Narodil sa v Beckove v rodine evanjelického farára. Počas štúdia na bratislavskom lýceu patril k najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej. Na výlete štúrovskej mládeže na Devín prijal slovenské meno Miloslav, ktoré dôsledne používal po celý život. Po ukončení teológie sa stal kaplánom na Brezovej a neskôr farárom v Hlbokom, kde pôsobil až do smrti.
Narodil sa v Beckove v rodine evanjelického farára. Počas štúdia na bratislavskom lýceu patril k najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej. Na výlete štúrovskej mládeže na Devín prijal slovenské meno Miloslav, ktoré dôsledne používal po celý život. Po ukončení teológie sa stal kaplánom na Brezovej a neskôr farárom v Hlbokom, kde pôsobil až do smrti.
Dionýz Štúr (* 2. apríl 1827, Beckov – † 9. október 1893, Viedeň) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.
Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine. Na strednú školu chodil v Modre, popritom študoval aj na lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy.
V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1885 sa stal Štúr, v tej dobe už známy vedec európskeho mena, riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe.
Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine. Na strednú školu chodil v Modre, popritom študoval aj na lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy.
V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1885 sa stal Štúr, v tej dobe už známy vedec európskeho mena, riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe.
Aktívne vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení spoločnosti pôsobil ako zástupca profesora Pálkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Dva roky študoval v Halle a po návrate zo štúdií prednášal na lýceu o slovanských a európskych literatúrach, aktívne vystupujúc proti pomaďarčovaniu Slovákov.
Spisovateľ a prekladateľ Vojtech Zamarovský sa narodil 5. októbra 1919 v Trenčíne.
V zahraničí vyšlo jednému z našich najpredávanejších autorov spolu viac než 250 kníh v 15 jazykoch sveta. Najpredávanejším titulom sa stala prvotina - Za siedmimi divmi sveta.
Vojtech Zamarovský prekladal z latinčiny, angličtiny, francúzštiny a nemčiny diela beletristické i diela literatúry faktu.
Slovenskému spisovateľovi a historikovi Vojtechovi Zamarovskému udelili 13. marca 2006 v Aténach čestné ocenenie Veľvyslanec helénizmu
Rodák z Trenčína trpel na sklonku života Parkinsonovou chorobou, zomrel 26. júla 2006 vo veku nedožitých 87 rokov. Telesné pozostatky spisovateľa uložili do hrobu v stredočeskej obci Soutice pri Prahe, kde Zamarovský žil a kde aj zomrel.
"Bol autorom, ktorý vedel podať históriu tak, že tomu rozumel každý, či už univerzitný profesor, alebo obyčajný človek. A v tom bola veľkosť Vojtecha Zamarovského"
V zahraničí vyšlo jednému z našich najpredávanejších autorov spolu viac než 250 kníh v 15 jazykoch sveta. Najpredávanejším titulom sa stala prvotina - Za siedmimi divmi sveta.
Vojtech Zamarovský prekladal z latinčiny, angličtiny, francúzštiny a nemčiny diela beletristické i diela literatúry faktu.
Slovenskému spisovateľovi a historikovi Vojtechovi Zamarovskému udelili 13. marca 2006 v Aténach čestné ocenenie Veľvyslanec helénizmu
Rodák z Trenčína trpel na sklonku života Parkinsonovou chorobou, zomrel 26. júla 2006 vo veku nedožitých 87 rokov. Telesné pozostatky spisovateľa uložili do hrobu v stredočeskej obci Soutice pri Prahe, kde Zamarovský žil a kde aj zomrel.
"Bol autorom, ktorý vedel podať históriu tak, že tomu rozumel každý, či už univerzitný profesor, alebo obyčajný človek. A v tom bola veľkosť Vojtecha Zamarovského"
významný ľudovýchovný pracovník, zakladateľ slovenského ochotníckeho divadla, priekopník slovenského družstevníctva. V Novom Meste sa mu v roku 1924 narodila dcéra Anička, jedna z prvých slovenských herečiek, ktorá sa neskôr stala manželkou Jozefa Miloslava Hurbana. V Novom Meste pôsobil v rokoch 1817-1833 ako učiteľ a notár.
Vlastné meno Ján Čietek
básnik, autor literatúry pre deti a mládež, memoárista, libretista, redaktor, prekladateľ, organizátor literárneho života, vydavateľ tlačového orgánu slovenských spisovateľov Elán
* 16.12.1898 Zemianske Lieskové
† 08.12.1982 Bratislava vzdelanie
1904 ľudová škola, Kochanovce 1907 evanjelický sirotinec, ukončenie základnej školy, Modra 1913 – 1917 vyučil sa za obchodného pomocníka u J. Godru, Báčsky Petrovec (Vojvodina) 1919 – 1921 učiteľský ústav, Modra
1921 – 1924 Evanjelická bohoslovecká fakulta, Bratislava
Literárne začal pracovať v rokoch prvej svetovej vojny. Vo viacerých básniach reagoval na svoje zážitky frontového vojaka na Blízkom východe. Publikoval v Živene, Slovenskom týždenníku, Národných novinách, Zlatej Prahe, Lidových novinách. Písal o vzťahoch medzi slovenskou a českou literatúrou, kriticky sa staval k čechoslovakistickým tendenciám, nastoľoval potrebu kultivácie slovenčiny, venoval pozornosť vzťahom medzi umením a obecenstvom a pod.
básnik, autor literatúry pre deti a mládež, memoárista, libretista, redaktor, prekladateľ, organizátor literárneho života, vydavateľ tlačového orgánu slovenských spisovateľov Elán
* 16.12.1898 Zemianske Lieskové
† 08.12.1982 Bratislava vzdelanie
1904 ľudová škola, Kochanovce 1907 evanjelický sirotinec, ukončenie základnej školy, Modra 1913 – 1917 vyučil sa za obchodného pomocníka u J. Godru, Báčsky Petrovec (Vojvodina) 1919 – 1921 učiteľský ústav, Modra
1921 – 1924 Evanjelická bohoslovecká fakulta, Bratislava
Literárne začal pracovať v rokoch prvej svetovej vojny. Vo viacerých básniach reagoval na svoje zážitky frontového vojaka na Blízkom východe. Publikoval v Živene, Slovenskom týždenníku, Národných novinách, Zlatej Prahe, Lidových novinách. Písal o vzťahoch medzi slovenskou a českou literatúrou, kriticky sa staval k čechoslovakistickým tendenciám, nastoľoval potrebu kultivácie slovenčiny, venoval pozornosť vzťahom medzi umením a obecenstvom a pod.
„Som Slovák, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“ - Legendárny výrok Alexandra Rudnaya pochádza z roku 1828, keď ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála. Rodák z Považian (okres Nové Mesto nad Váhom) patril svojho času k najvýznamnejším mužom Uhorska
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!