Mohylový kniežací hrob (kamenná konštrukcia priemeru 25 m s 8 m hlbokou komorou) sa datuje do mladšej dobý bronzovej. Bolo tu odkrytých asi 250 hrobov. Táto mohyla velatickej kultúry (1300 - 700 p.n.l.) bola archeologicky preskúmaná v roku 1953 - 1956. Verejnosti ju sprístupnili po rekonštrukcii roku 1966. Unikátny je nález alabastrovej urny, ktorá nemá obdobu v celej barbarskej Európe.
Očkovskú mohylu postavili bojovníkovi - veľmožovi, ktorý mal pohreb ako kráľ. Desiatky kubíkov tvrdého dreva boli navŕšené na pohrebnú hranicu. Po kremácii ostala prepálená pôda v okruhu desiatich metrov. Pohrebný rituál sa začínal nadránom, ešte za tmy. Keď sa rozhorel oheň, bol to veľkolepý, až hrozivý pohľad.
Nebohého na hranicu posadili alebo uložili poležiačky v šatách z látky, ktorá údajne pripomínala brokát. Oblečenie bolo popretkávané zlatými nitkami, ktoré sa roztavili na malé kvapky. Mŕtveho zdobili zlaté a bronzové šperky.Hoci mohylu vykradli už pred tisíckami rokov, pravdepodobne pár rokov po pohrebe, aj to, čo ostalo, je dôkazom významu a majetnosti pochovaného: bronzová hadovitá ihlica, trosky panciera, prilby, náholeníc, štítu, meča kopije, konského postroja. Nápadné sú zvyšky misky pokrytej rýdzim zlatom.