RARITY

V mohyle bol pochovaný pravdepodobne v 12. storočí pred Kr. Náčelník- knieža. Mohyla v Očkove z obdobia tzv. velatickej kultúry bola prvým objavom svojho druhu.Svojim významom ďaleko presahuje rámec Slovenska. V objekte je rekonštruovaný odkryv hrobovej komory na základe nálezových okolností.
Mŕtveho položili na hranicu v priemere asi 10 m v slávnostnom odeve spolu s bronzovými a zlatými šperkami. Na hranicu poukladali nádoby s tekutou a mäsitou potravou. Vedúce vojenské postavenie mŕtveho vo vtedajšej spoločnosti symbolizuje meč, kopija, štít konský postroj. Na mieste spáleniska vykopali obdĺžnikovú etážovú hrobovú komoru, ktorej dno i spodné steny boli vydrevené. Na podlahu po zhrnutí zvyškov pôvodnej hranice rozmiestnili nádoby. Hrobovú komoru potom pokryli sedlovitou strechou, ktorú podopierali drevené koly. Na strechu poukladali ďalšie milodary, bronzové a hlinené nádoby. V niektorých z nich sa nachádzala tekutá potrava, v iných boli nedohorené ľudské kosti - pravdepodobne pozostatky ľudských obetí pri úmrtí náčelníka. Na strechu naniesli vrstvu spraše striedavo s vrstvami kameňa. Na kamenné jadro navrstvili zeminu. Okraj dobudovaného celku spevnili kamenným vencom s priemerom 25 m
Mohyla náčelníka velatickej kultúry sa nachádza asi kilometer od dedinky Očkov – oproti miestnemu cintorínu. Ide o sídlisko zo staršej doby bronzovej nad touto malebnou obcou.

Pálenie bola úvodná etapa pohrebného procesu. Po nej nasledovalo vyhĺbenie hrobovej komory a pod ňou hrobovej jamy. To všetko do hĺbky ôsmich metrov. Prekrytie hrobu dnes pripomína nízky kopec. Zem sa nad pohrebnou komorou vŕšila v troch vrstvách a každá vrstva sa spevňovala kamenným vencom.
Samotnú stavbu sprevádzali rituálne obrady, ktorých súčasťou bývali ľudské obete. V prípade očkovskej mohyly sa po nich nenašli stopy, analógie zo zahraničia však naznačujú, že nenájsť stopu neznamená, že rituálne vraždy neboli.
Vlastná hrobová komora a hrob sa nachádzajú o osem metrov nižšie pod úrovňou okolitého terénu. Výstup po betónových schodíkoch k plexisklovému prístrešku, cez ktorý sa dá nahliadnuť do zrekonštruovaného hrobu, len veľmi málo pripomína pôvodnú monumentálnosť mohyly.

Vo zvyškoch múrov kaštieľa sú priestory krčmy zo 17. storočia. V nej si mohli návštevníci pozrieť expozíciu s nálezmi z mohyly a pohrebísk. Mohli.
V súčasnosti je na dverách len množstvo pavučín. Krčma bola neslávne známa ako Krvavá krčma. Máloktorý pocestný vraj z nej vyšiel živý. Škoda. Celkom zaujímavé miesto so zaujímavým príbehom.

Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred trestom za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde, v každom prípade aj tu sa tajomné cesty pod povrchom zachovali.

V Čachticiach ich volajú aj katakomby a tieto tajné priestory slúžili ako úkryty pre ľudí a ich majetky v čase nebezpečenstva. Dokonca ich využívala Bátorička

Niekedy malo podzemie až tri poschodia a bolo vybavené tak, že sa tam dalo pohodlne prežiť. Na atraktivite mu pridáva aj to, že bežní návštevníci sa pod Čachticami môžu prejsť len raz za rok - pri príležitosti podujatia Bátoričkina kvapka krvi v druhej polovici augusta.


Autor: Plus 7 Dní/maca, mom, mk.............Foto: Norbert Grosz

m, že do roku 2012 z dôvodu rekonštrukcie hotela nebude možný prístup k nápisu). Zanechali ho tu rímske légie, ktoré tu údajne zimovali v roku 179–180 n.l. počas výpravy cisára Marka Aurelia a jeho syna Commoda proti germánskym kmeňom Kvádov, ktoré toto územie obývali ešte pred príchodom Slovanov.

Ranoempírový evanjelický a.v. kostol z počiatku 19. storočia je oválny s výrazným obvodovým stĺporadím. Je unikátom tohoto druhu v strenej Európe. Základy kostola boli položené v r. 1785, dostavaný bol v r. 1801 zásluhou rodiny Príleských.

V mestečku Stará Turá sa nachádza stĺp hanby zo 17. storočia. V minulosti stál stĺp na mieste, kadiaľ chodilo najviac ľudí a verejne sa tu vystavovali rôzni previnilci - cudzoložníci, bohorúhači, opilci a iní naničhodníci. Títo previnilci boli pripútaní k stĺpu a stávali sa terčom verejného posmechu a odsúdenia. Na tomto pranieri môžete dodnes vidieť pevne vsadené okovy.