Slovenské skvosty

Bratislavské gobelíny vystavené v Primaciálnom paláci sú najkomplexnejšou sériou gobelínov na svete vyrobených v anglickej kráľovskej manufaktúre
v Mortlake (časť Londýna). Séria pozostáva zo 6 kusov a pochádza zo 17. storočia. Zobrazuje tragický príbeh lásky kňažky Hero a mládenca Leandra

Pivnice pod hradom Červený Kameň sú najrozsiahlejším komplexom podzemných priestorov v strednej Európe.
Okrem toho aj najstaršia lekáreň vznikla na hrade Červený Kameň v roku 1649.

Mesto Bratislava založilo v rokoch 1775 - 1776 v lužnom lese na pravom brehu rieky Dunaj najstarší verejný park v Európe, dnešný Sad Janka Kráľa.

Najstaršia erbová listina udelená mestu patrí Košiciam. Pochádza zo 7. mája 1369 a mestu ju udelil ju kráľ Ľudovít I. Veľký. Košičania sa tešili od bitky pri Rozhanovciach jeho výnimočnej priazni. Mestské práva udelené Košiciam boli rovné mestským právam Budínu (bývalé hlavné mesto Uhorska, časť Budapešti).
Ide o úplne najstaršie privilégium udelené na mestský erb v Európe.

Najstarší nález hračky v strednej Európe bol objavený v archeologickom nálezisku z doby bronzovej v Nižnej Myšli (16 km od Košíc). Štvorkolesový vozík z hrobu dieťaťa pochádza z obdobia okolo roku 1600 pred n. l.
Slúžil pravdepodobne ako hračka, no mohol byť využívaný aj ako kultový predmet.
Dnes je uložený v archeologickom ústave SAV v Košiciach.

Kremnica je historickým centrom ťažby zlata na Slovensku aj slovenského mincovníctva. Mince v miestnej mincovni sa razia už takmer sedemsto rokov a preto je najstaršou nepretržite pracujúcou firmou na svete.
V severozápadnom rohu ústredného námestia v Kremnici sa nachádza budova mincovne. Najstaršou časťou dnešnej mincovne je jej juhovýchodné krídlo, kde sa zachovala pôvodná miestnosť bývalej pokladnice zaklenutá na stredný renesančný stĺp. Hlbšie poznanie mincovníctva a medailérstva v Kremnici poskytuje Múzeum mincí a medailí umiestnené do starého meštianskeho domu južného radu námestia. 
V súčasnej dobe je možné nahliadnuť do novej ražebne, kde sa razia slovenské euromince.

Málokto vie, že v Slanských vrhoch sa nachádzajú ložiská drahého opálu a sú výnimočným fenoménom celosvetového rozmeru, pretože nikde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Aj najväčší kus drahého opálu pochádza práve zo slovenských opálových baní.
Našli ho pred 236 rokmi a vážil 607 gramov. Pre svoju unikátnu farbu dostal meno Harlekýn a je uložený
vo viedenskom múzeu a jeho cena sa odhaduje na pol milióna dolárov.
Opálové drahokamy zo Slovenska zdobili aj rodinu Napoleona.
Najslávnejší opál Oheň trójsky nosila Cisárovná Jozefína.
Ťažba opálu pred 150 rokmi je zrovnateľná so súčasnou ťažbou drahého opálu len s jedným miestom na svete - v Austrálii.

Najväčší hrad v strednej EurópeRozkladá sa totiž na ploche viac ako 4 hektáre. Od roku 1993 je súčasťou pamiatkového súboru Levoča, samotný hrad a okolité pamiatky sú zapísané v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. „Je to jedna z najnavštevovanejších lokalít na Slovensku a ročne prijme v priemere 170-tisíc návštevníkov,“ potvrdila pre HN zástupkyňa riaditeľa SNM-Spišského múzea v Levoči Dáša Uharčeková-Pavúková. Striedanie majiteľov a ich architektonické počiny tu zanechali stopy. „V súčasnosti je Spišský hrad vyhľadávanou turistickou lokalitou a prostredníctvom expozícií (expozícia militárií, archeologických nálezov, hradná kuchyňa, hradná zbrojnica, mučiareň a pod.) predstavuje históriu regiónu, každodenný život na hrade a dôležitý odkaz dôb dávno minulých,“ dopĺňa. Počas leta bolo možné zažiť neopakovateľnú atmosféru nočného hradu počas sobôt, ale tiež divadelné piatky.

Žitný ostrov s rozlohou 132 612 ha sa nachádza medzi riekou Dunaj a jej ľavým ramenom Malým Dunajom na juhu Slovenska.

Drevená dedinka Čičmany v podhorskej oblasti Strážovských vrchov je vôbec prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete!
Kde sa vzali Čičmany? Ako žili a bývali naši predkovia?
Ako sa obliekali? Ako vznikali maľované drevené domy, ktoré pripomínajú perníkové chalúpky?
Čaká tu na vás zaujímavé rozprávanie siahajúce do ďalekej minulosti.
Veď prvá zmienka o dedine sa datuje už do roku 1272.

Budova bratislavskej konskej železnice v Bratislave je jedna z najstarších zachovaných staničných budov na svete. „Postavená bola v rámci výstavky prvej konskej železnice v Uhorsku z Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) do Trnavy a Serede. S rozlohou 1 002 m2 sa dnes nachádza na križovatke Legionárskej a Krížnej ulice
v Bratislave a skladá sa zo 4 nadzemných podlaží,“ potvrdila Dagmar Faktorová z bratislavskej mestskej časti Bratislava Nové Mesto, do majetku ktorého budova už sedem rokov patrí. Novomešťania majú totiž staničnú budovu „koňky“, ako sa jej tiež hovorí, vo svojom erbe.
Postavená bola v rokoch 1836 – 1840, je teda jedným z najstarších objektov v tejto časti mesta.
Po rekonštrukcii je dnes na prízemí zriadená sobášna sieň a podkrovie sa využíva na kancelárie.