Lipa bola posvätným stromom všetkých Slovanov, zasvätili ju bohyni Lade. Ján Kollár ju povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti. Naši predkovia pod košatými korunami líp obetovali svojim pohanským bohom, schádzali sa tu k veselým slávnostiam i k vážnym zhromaždeniam.- lipovému drevu sa pripisovala magická moc hlavne v boji proti démonom a upírom. Lipa svojou rozloženou a majestátnou korunou v čase kvitnutia s omamnou vôňou sa stala miestom pre mnohé vzájomné mierové dohody medzi rozhnevanými rodmi. Verilo sa aj tomu, kde stojí lipa, tak blesky Perúna zriedka uderia. Lipa navracala chorým silu v podobe liečivých čajov, ktoré pripravovali s určitými rituálmi kmeňoví čarodeji.
Historicky... pod lipami sa konali zhromaždenia, aj sa oslavovalo. Ten, kto tvrdí, že stromom Slovanov je lipa, zavádza a nepozná dejiny s históriou Slovanov, pretože stromom Slovanov je DUB s posvätnými dubovými hájmi, kde sa konali náboženské obrady našich prapredkov. Kresťanstvo keď nastúpilo svojou "vymetacou silou" i na zemi Slovanov, tak nastali aj čistky v prírode, výruby stromov uctievaných našimi predkami, ktorí sa nevedeli ubrániť, keďže nepoznali "vojny" kvôli náboženstvu. Keďže sa starí Slovania nedali tak rýchlo presvedčiť a povytínať všetky duby na ich zemi nebolo mysliteľné, nastúpila "asimilácia" v podobe prekrývania sviatkov starých Slovanov kresťanskými a hlavne, začalo sa so stavaním kostolov po celom území. Zlatom poobkladané oltáre mali takisto svoju moc a dokázali mnohých prilákať a aj prestúpiť na kresťanskú vieru. Západní Slovania si za svoj národný symbol zvolili lipu, čo je iste zvláštne, pretože to bol práve dub ako strom, ktorý dominoval celej strednej Európe a bol symbolickým stromom od dôb Keltov, Germánov až po prvých Slovanov.
Lipa sa stala oficiálnym národným symbolom až v júni 1848, keď bola na Všeslovanskom zjazde v Prahe (účastníci boli delegáti Čiech, Moravy, Sliezka, Slovenska, Poľliaci, Rusíni, Chorváti, Srbi, Slovinci a Dalmatinci - teda všetky podrobené slovanské národky), kedy bola ustanovená ako národný symbol a stala sa tak symbolom namiereným proti veľkonemeckým snahám o podrobenie slovanského živlu. Lipu ako národný strom mal navrhnúť Fr. Ladislav Čelakovský. Jednalo sa vlastne o reakciu na frankfurtský snem (parlamentné zhromaždenie nemeckých zástupcov zasadajúci od apríla 1848 vo Frankfurte nad Mohanom), kde bol ako symbol veľkonemectva zvolený dub.