SLOVANIA

Každý Indián, Ind či Tibeťan sa tu cíti ako doma. Ktovie prečo? Existuje azda medzi nami nejaké prepojenie, dávne spoločné duchovné poznanie? Ktovie...

Poznáme viac či menej dejiny Egypta, Grécka.vieme veľa o Germánoch, Rimanoch, poznáme korene Angličanov či Španielov. Čo však vieme o svojich slovanských predkoch? Kým sme, odkiaľ sme prišli, čo spôsobilo, že sme takí akí sme, a nie iní?
V časoch rozkvetu Grécka a Ríma o Slovanoch nik nepočul. Akoby ich ani nebolo. A veru tam, kde sú dnes - nad Dneprom, pri Neve, Visle a Odre, na Balkáne či v Dunajskej nížine alebo pri Čiernom mori ani neboli. Žili tam rôzne národy, medzi ktorými boli najmocnejší Lugiovia, neskôr nazývaní Vandalmi. Sever obývali Góti, ktorí postupne vytlačili Vandalov na juh a sami privandrovali na územie dnešnej Ukrajiny. Okolo roku 400 nášho letopočtu Vandali a Góti napadli Rímsku ríšu a spôsobili jej pád. Po nich prišli z ázijských stepí Huni. Potom všetci bojovali so všetkými a stredná i východná Európa bola takmer nezaľudnená... Do tejto prázdnoty vstúpil nový, neznámy Pud, ktorý hovoril "nezvyčajne barbarským jazykom", ako napísal byzantský historik Prokopius z Cesarei, kronikár cisára Justiniána. Práve za čias jeho vlády, začiatkom roku 500, sa Slovania nečakane objavili pri Dunaji, na hranici Východorímskej ríše. Boli ťažkým nepriateľom, lebo neboli "centrálne riadení", nemali kráľov, rozhodnutia prijímali na verejných zhromaždeniach, čo Gréci nemohli pochopiť: ako sa možno tak hádať? Takéto usporiadanie sa však ukázalo byť ich prednosťou. Napriek tomu, že boli horšie vyzbrojení ako východní Rimania (čiže Gréci- Byzantínci), pravidelne nad nimi víťazili a v prípade porážky utiekli do močarísk, kde sa schovávali pod vodou a dýchali cez rúrky z trstiny.
Slovania dobýjali vtedajšiu Európu neslýchaným rozmachom: okolo roku 500, keď začali trápiť Byzanciu, sa dostali aj do oblasti Visly a Odry, usadili sa pri Dunaji, v Českej kotline, došli až k Baltu, ústiu Odry a Labe, založili si osady medzi tamojšími Nemcami, kolonizovali alpské doliny a dnešné severné Taliansko. Na rozdiel od iných útočníkov z východu vďačne opúšťali kočovný spôsob života, usadzovali sa a obrábali pôdu.
Nakoniec osídlili aj Balkán. Po určitý čas hovorilo ich jazykom celé súčasné Grécko vrátane Peloponézskeho polostrova a ostrova Kréta. Istá skupina Slovanov sa usídlila dokonca v Sýrii, založiac osadu Saqalabiya, čiže „Slovanská". Dokonca bolo počuť o slovanských osadách za morom. v horách Maroka!

Najstaršie slovanské pamiatky boli vykopané na území strednej Ukrajiny, na západ od Kyjeva, ale táto oblasť bola v tých časoch prislabo obývaná, aby odtiaľ mohla prísť taká záplava ľudí. Mnohí dokonca pripúšťali. že prišli, ako mnohé národy pred nimi a po nich, zo stepí strednej Ázie. Nemohlo to však tak byť, lebo Slovania neboli stepnými kočovníkmi: pridŕžali sa riek a vlhkých oblastí. Celkom možné, že pred svojím "vyrojením sa" žili ešte ďalej na východ: v pásme mohutných listnatých lesov pri riekach Oka, Volga, Kama až za Uralom. Príchod Slovanov a ich nájazdy zaznamenali dvaja vtedajší dejepisci: už spomínaný Prokopius a v Taliansku žijúci Jordanes. Potom však prišli "temné veky", nevieme ani to, čo sa dialo v civilizovanejších častiach Európy. Po roku 600 n. I. takmer tristo rokov nebolo o Slovanoch ani zmienky. Žili, klčovali lesy, budovali pevnosti, bojovali so susedmi, uctievali bohov, veštili z letu vtákov, spievali piesne na počesť bohatierov a z tejto ich éry sa nič nezachovalo. Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Civilizácia Slovanov sa prepadla ako legendárna Atlantída. Prečo sa tak stalo? Pred prijatím kresťanstva Slovania nemali písmo, nezanechali po sebe knihy ani kamenné tabuľky. Svoje domy a tvŕdze stavali dreva, ktoré ľahko horelo a podliehalo skaze. Mŕtvych nekládli do hrobov. Pálili ich na hraniciach a ich popol rozsypali na posvätných miestach alebo umiestňovali do kaplniek na stĺpoch. Ani jeden, ani druhý zvyk archeológom nepomôže. Naši predkovia sa akoby I, cielene dohovorili, že skomplikujú život vedcom.

Vzhľadom na charakter a dostupnosť zdrojových údajov i celkový rozsah témy si nedávame za cieľ exaktne vyčerpať sledovanú problematiku, ale skôr náučne poukázať na hlavné rysy histórie Slovanov i na prácu s pramennou bázou. Značnou výhodou spracovania databázy touto formou je jej udržateľnosť, resp. možnosť permanentného dopĺňania matérie o konkrétne údaje a rozširovania obsahového záberu z teritoriálneho, vecného i časového hľadiska. Veríme, že Vás texty a obrazové prílohy zaujmú. Zároveň sa úprimne potešíme podnetom, ktoré nám pomôcku dokážu v budúcnosti pozdvihnúť na ešte vyššiu úroveň.

"A opäť po smrti Justína ešte viac proti nemu vystúpili do jedného prekliate kmene Slovanov..." Ján z Efezu
"Slovania sú odvážni a bojovní. Keby neboli rozdrobení na veľa kmeňov a rodov, nijaký národ by ich nemohol poraziť."