Povesť o Krásnej Hôrke
Na Gemeri žil jednen pastier oviec so svojou rodinou - ženou a troma deťmi. Boli chudobní, často bali v ich tanieri iba posúchy. Ten pastier sa volal Bebek. Jedno ráno, keď už bolo slnko vysoko, vyhnal Bebek ovce na pašu. Všetko prebiehalo ako zvyčajne, až do chvíle keď prstu palcu jeho nohe prišiel do cesty veľký kameň. Ak sa tak zvíjal Bebek na zemi od bolesti, napadlo ho, že kameň z cesty odprace. Šťastné to rozhodnutie. Ako kameň odpratal, našiel pod ním kotlík plný peňazí. Celý naradostený, ženu zavolal a spoločme kotlík aj s kameňom domov odpravili. V noci sa vážne úvahy do ich myslí vkrádali, ako s peniazmi naložiť? Hlavne rozumne. Zistili však, že kameň svetielkuje. Jeden deň však zistil okoloidúci veľmož, aký to kameň oni majú. A hneď aj začal dobiedzať, aby mu ho Bebek predal. Vyhrážal sa, hromžil, ponuky hádzal. Aj kamarátov si doviedol. Všetko márne. Bebek tušil, že to nebude len tak. Keď sa dobiedzavcov zbavil, vybral sa aj s kameňom priamo za panovníkom. Až tam zistil, že kameň je diamant. Na otázku, čo za neho chce, Bebek odpovedal, že by si rád sedem košiarov postavil. Kráľ súhlasil. Z košiarov sa sedem hradov vykľulo, ten najkrajší z nich na návrh panovníka Krásnou Hôrkou Bebek pomenoval.