hrad Krásna Hôrka
Povesť o hrade
V hradnej kaplnke je uložená sklená rakva s prirodzene mumifikovanou mŕtvolou ženy, ktorú tradícia stotožňuje so Žofiou Serédyovou, manželkou kuruckého generála Štefana Andrássyho, hrdinkou Jókaiho románu Levočská biela pani.
V hradnej kaplnke je uložená sklená rakva s prirodzene mumifikovanou mŕtvolou ženy, ktorú tradícia stotožňuje so Žofiou Serédyovou, manželkou kuruckého generála Štefana Andrássyho, hrdinkou Jókaiho románu Levočská biela pani.
Povesť o Krásnej Hôrke
Na Gemeri žil jednen pastier oviec so svojou rodinou - ženou a troma deťmi. Boli chudobní, často bali v ich tanieri iba posúchy. Ten pastier sa volal Bebek. Jedno ráno, keď už bolo slnko vysoko, vyhnal Bebek ovce na pašu. Všetko prebiehalo ako zvyčajne, až do chvíle keď prstu palcu jeho nohe prišiel do cesty veľký kameň. Ak sa tak zvíjal Bebek na zemi od bolesti, napadlo ho, že kameň z cesty odprace. Šťastné to rozhodnutie. Ako kameň odpratal, našiel pod ním kotlík plný peňazí. Celý naradostený, ženu zavolal a spoločme kotlík aj s kameňom domov odpravili. V noci sa vážne úvahy do ich myslí vkrádali, ako s peniazmi naložiť? Hlavne rozumne. Zistili však, že kameň svetielkuje. Jeden deň však zistil okoloidúci veľmož, aký to kameň oni majú. A hneď aj začal dobiedzať, aby mu ho Bebek predal. Vyhrážal sa, hromžil, ponuky hádzal. Aj kamarátov si doviedol. Všetko márne. Bebek tušil, že to nebude len tak. Keď sa dobiedzavcov zbavil, vybral sa aj s kameňom priamo za panovníkom. Až tam zistil, že kameň je diamant. Na otázku, čo za neho chce, Bebek odpovedal, že by si rád sedem košiarov postavil. Kráľ súhlasil. Z košiarov sa sedem hradov vykľulo, ten najkrajší z nich na návrh panovníka Krásnou Hôrkou Bebek pomenoval.
Na Gemeri žil jednen pastier oviec so svojou rodinou - ženou a troma deťmi. Boli chudobní, často bali v ich tanieri iba posúchy. Ten pastier sa volal Bebek. Jedno ráno, keď už bolo slnko vysoko, vyhnal Bebek ovce na pašu. Všetko prebiehalo ako zvyčajne, až do chvíle keď prstu palcu jeho nohe prišiel do cesty veľký kameň. Ak sa tak zvíjal Bebek na zemi od bolesti, napadlo ho, že kameň z cesty odprace. Šťastné to rozhodnutie. Ako kameň odpratal, našiel pod ním kotlík plný peňazí. Celý naradostený, ženu zavolal a spoločme kotlík aj s kameňom domov odpravili. V noci sa vážne úvahy do ich myslí vkrádali, ako s peniazmi naložiť? Hlavne rozumne. Zistili však, že kameň svetielkuje. Jeden deň však zistil okoloidúci veľmož, aký to kameň oni majú. A hneď aj začal dobiedzať, aby mu ho Bebek predal. Vyhrážal sa, hromžil, ponuky hádzal. Aj kamarátov si doviedol. Všetko márne. Bebek tušil, že to nebude len tak. Keď sa dobiedzavcov zbavil, vybral sa aj s kameňom priamo za panovníkom. Až tam zistil, že kameň je diamant. Na otázku, čo za neho chce, Bebek odpovedal, že by si rád sedem košiarov postavil. Kráľ súhlasil. Z košiarov sa sedem hradov vykľulo, ten najkrajší z nich na návrh panovníka Krásnou Hôrkou Bebek pomenoval.
Markušovský hrad
Povráva sa...
V kostole, ktorý pre odpor Levočanov nebol začlenený do hradného areálu, sa nachádza niekoľko epitafov Mariássyovcov zo 16.-17.storočia, vyhotovených z červeného mramoru, s reliéfnou postavou zosnulého
V kostole, ktorý pre odpor Levočanov nebol začlenený do hradného areálu, sa nachádza niekoľko epitafov Mariássyovcov zo 16.-17.storočia, vyhotovených z červeného mramoru, s reliéfnou postavou zosnulého
Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša, harmonicky umiestnenou v krajine na travertínovom brale. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storočí. V prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241.
že hrad plnil funkciu mýtnej stanice. Zohral však dôležitú úlohu v čase tureckého nebezpečenstva, pretože patril k sústave protitureckých obranných hradov. Pri nápore Turkov do gemerskej oblasti v roku 1558 vyhorel. Pri ich odchode je opäť v rukách Bebekovcov. Spojenectvo Juraja Bebeka s Turkami sa stalo pre hrad osudné, panovník poslal proti nemu vojsko vedené Lazarom Svendom, ktoré hrad dobylo a v roku 1567 zbúralo
Zrúcanina Vinianskeho hradu sa pýši nad obcou Vinné, ktorej názov pochádza z tradície pestovania vinnej révy a produkcie vína.
Veľký Kamenec leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 122 m, čiastočne na juhozápadnom úpätí rozľahlého vrchu Tarbucka. Približne v strede obce sa prudko dohora týči zvláštny izolovaný vŕšok, ktorý z južnej strany lemuje súvislé skalné bralo.
Na ňom sa zachovali ruiny hradu Kamenec, po maďarsky nazývaného Kövesd a nárečovo-slovensky Kevešd.
Hrad vznikol pravdepodobne v polovici 14. storočia, po zrušení pôvodného kráľovského dvorca. Postavili ho po tatárskom vpáde na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. J
Hrad patriaci ku panstvu Tibava (Podhoroď) bol pravdepodobne navýchodnejším hradiskom na územi Slovenska. Zbytky hradiska Tibava (castrum Tiba) sa nachádzajú na nevysokom ale výraznom kopci severovýchodne nad obcou Podhoroď , ktorú nájdete na dopravnej spojnici obce Tibava s obcou Ubľa takmer pri slovensko-ukrajinskej hranici.
Zrúcania vodného hradu, prestavaného na kúriu, situovaný v meste Štítnik. Staré banícke mestečko v Revúckej vrchovine v doline 14km na západ od Rožňavy.
Hrad stojí severozápadně od obce Bačkov. Vystavěn byl v zřejmě v polovině 13. století. Byl to královský majetek a spravovali ho tzv. hraničáři, kteří podléhali přímo králi. V dějinách Uherska sehrál důležitou úlohu po vymření Ardpádovců a následné volbě uherského krále. Zemplínská šlechta se postavila na stranu Braničeva v boji proti M. Čákovi a abovským Omodejům. Protože K. Robert neplnil své sliby zemplínští zemané se vzbouřili právě pod Braničevským hradem. Panovníkovi se podařilo vzpouru potlačit a účastníky potrestat. Hrad byl pravděpodobně zničen při tomto boji. Namísto tohoto postavili noví majitelé bačkovského panství hrad noví a přímo v obci. Původní hrad zmizel po nánosem země v hustém lesním porostu.
avdepodobne vznikol ešte pred príchodom Maďarov. Zvádza, že v listinách sa spomína prvý raz v roku 1214, keď ho panovník Ondrej II. daroval vacovskému biskupovi Boleslavovi. Avšak podľa Súpisu pamiatok na Slovensku z tohto obdobia pochádza prvá písomná zmienka dokladujúca existenciu samotnej obce Kráľovský Chlmec a nie existenciu hradu. Biskup Boleslav ho aj s panstvom poručil premonštrátskemu kláštoru v Lelesu. Avšak hrad neostal dlho vo vlastníctve kláštora ale bol neustále predmetom sporov oligarchov.
Obec vznikla už v 11.storočí a patrila turnianskemu hradnému panstvu. Po smrti comesa Borsu, daroval kráľ obec i okolité územie rodu Ákošovcov, z ktorého pochádzali i Bebekovci. Ákošovci tu po tatarskom vpáde postavili kláštor sv.Juraja, ktorý stál pravdepodobne na mieste dnešného reformovaného kostola. Detreho vnuk Dominik, predok Bebekovcov, ktorý získal majetky, dal koncom 13.storočia vystavať vedľa kláštora hrad. Nie je vylúčené, že hrad plnil funkciu mýtnej stanice. Zohral však dôležitú úlohu v čase tureckého nebezpečenstva, pretože patril k sústave protitureckých obranných hradov. Pri nápore Turkov do gemerskej oblasti v roku 1558 vyhorel. Pri ich odchode je opäť v rukách Bebekovcov. Spojenectvo Juraja Bebeka s Turkami sa stalo pre hrad osudné, panovník poslal proti nemu vojsko vedené Lazarom Svendom, ktoré hrad dobylo a v roku 1567 zbúralo.
hrad Slanec
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!