BB - ZÁMKY,HRADY...

Povesť o hrade
Syn majstra Pavla údajne v hádke zabil akéhosi krakowského mešťana a mal zaplatiť Krakowu vysoké odškodné. Keďže nemal potrebnú sumu, ponúkla sa banskobystrická mestská rada, že zaplatí odškodné pod podmienkou, že Majster Pavol vyzdobí kaplnku sv.Barbory vyrezávaným gotickým oltárom.

Povesť o hrade
Na múroch pevnosti noc čo noc sa tmolí prízrak dcéry urodzeného pána Balašu, na ktorej sa vyvŕšili mnísi vyhnaní z kláštora jej otcom. Nevinnú uniesli, v utrpení pripravili o život a ona sa trápi, plače, žalostí

Povesť o hrade
Keď sa starnúci poľný maršal Štefan Kohári v r.1709 utiahol do súkromia svojho rodiska a zamenil šabľu za pero, Čabraď sa stal sídlom lyrických múz básnika, ktorý tu na sklonku života napísal vyše 2000 veršov.

Povesť o hrade
Staviteľom hradu prácu maril lesný duch. V budovaní mohli nehatene pokračovať, až keď do základov zamurovali dieťa. Vraj pre tento div divúci hrad nazvali Divínom.

Povesť o hrade
Hrad stojí na kopci, ktorý mala v košíku nanosiť Rózka, aby zachránila svojho milého pred šibenicou. Úlohu jej pomohli splniť víly, čo sa jej prisnili v spánku.

Hrádok je umiestnený na miernom skalnatom návrší. Staršou časťou je dvojpodlažná gotická bloková stavba so zvyškami valených klenieb. Na jej fasáde sa niekedy nachádzal arkier, ktorý je viditeľný ešte aj na katastrálnej mape z roku 1866. V novoveku bol k nej pristavaný ďalší objekt

Povesť o hrade
Turci obsadili pevnosť za tmy malým nechráneným okienkom v hornom hrade, ktorým ich zajatý druh pri upratovaní vyhadzoval odpadky. Kade šli smeti von, tade sa oni natlačili dnu, zatiaľ čo nič netušiaci drabanti bedlili pri zahasprovanej bráne.

Povesť o hrade Hajnáčka hovorí o mocnom vládcovi a jeho dcére. Stalo sa, že raz vládca stratil na love jeleňa vzácny meč. Dcéra sa rozhodla, že ho nájde a aj ho našla pri Levej skale. Cestou domov zachránila pastiera, ktorého prenasledoval rozzúrený diviak. Dievčina diviaka skolila otcovým mečom. Tú scénu pozoroval krásny mládenec, ktorý sa do nej zamiloval a po čase sa zobrali. Mládenec, aj ako ženáč po čase stále miloval svoju ženu a tak z lásky k nej pomenoval hrad v ktorom žili podľa svojej ženy - Hajnáčka

Povesť o kláštore
Okrem veľkých pivníc, ktoré v nedávnej minulosti slúžili ako vinárske sklady, podzemie pretkávajú aj záhadami opradené tajné chodby. Jedna mala viesť až do Ostrihomu. Traduje sa, že v okolí Podhájskej sú v nej zakopané poklady beňadického kláštora, pretože vozy, ktoré ho viezli, sa pokazili a nemali ich ako dostať von, takže ich zasypali. Druhá chodba má ísť k radnici v Novej Bani a ďalšia do Nitry pod Zobor. Tá mala byť taká veľká, že ňou vraj prešiel koč so štvorzáprahom. Chodby sa doteraz nepodarilo objaviť, iba z času na čas sa kde-tu objavujú ich časti.

Povesť o hrade
Pod hradom je pavučina tajných chodieb, ktorých východy strážia kohúty. V jednej diere majú Balassovci ukryté cennosti. Posledný, čo o nich vedel, zahynul v tureckej vojne a s ním odišlo naveky aj tajomstvo skrýše.

Po útoku Františka II. Rákocziho v r.1703 hrad padol do rúk povstalcom a sedmohradský vojvoda ho za zásluhy daroval svojmu generálovi grófovi Mikulášovi Bercsényimu. V roku 1708 hrad pre kráľa naspäť vydobyl Viliam Loffelholz. V tomto čase tu bola umiestnená rakúska posádka a hrad slúžil ako väzenie. Celý areál spravovali nemeckí kasteláni v službách Komorského panstva.

Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a zbúraný Turkami v roku 1571.

Obranný systém hradného areálu pochádza zo 14. storočia a spevňovali ho bašty- severná, západná – malá veža a východná – banícka bašta a pravdepodobne i južná. Teraz sú to objekty severnej a južnej vstupnej veže, hodinová veža a banícka bašta. Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.

V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 - 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú stavbu. Pevnosť bola neskôr prestavovaná, takže dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred prípadným vpádom Turkov

Starý zámok sa nachádza nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banskej Štiavnice, ktorý dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh.

Hrad Muráň, tretí najvyššie položený hrad na Slovensku, postavili ako kráľovský strážny hrad v 13. storočí na brale Cigánka na okraji Muránskej planiny vo výške 935 m.
V prvej polovici 16. storočia sa dostal do rúk lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorého popravili v roku 1549.
Najväčší rozmach zaznamenal počas života Márie Széchyovej, ktorú pre jej krásu označovali ako Muránska venuša.

Hrad bol kamenný. Dal ho postaviť veľkomožný pán Ákoš po nájazde tatárov na toto územie. Budovanie zámku sa odhaduje od r. 1243 do r. 1320 tzn. staval sa 77 rokov. Bola to stavba mohutná, zachovala sa len čiastočne klemba. Stavba sa nazývala "Zámčok". Spustol v polovici 15. storočia.

Zrúcanina gotického hradu leží nad Revištským Podzámčím (mestká časť obce Žarnovica), na okraji zalesneného zrázu na pravom brehu Hrona oproti obci Bzenica. Posledné využitie hradu bolo na konci 18. storočia, kedy sa tu nachádzali ubytovne vojakov. Po ich odchode hrad pustol a už v 19. storočí bol iba ruinou. Dnes vytvára malebné zrúcaniny zasadené do hustého lesného porastu.

Zaniknutý hrad postavený v druhej polovici 13. storočia. V 16. storočí prebudovaný. V roku 1703 zničený kurickými vojskami.
So Sitnom sa spájajú desiatky povestí, najznámejšie sú o sitnianskych rytieroch, ktorí spia v útrobách kopca a zobudia sa až vtedy, keď bude v krajine najhoršie, a o pokladoch nesmiernej ceny, ktoré vraj Sitno ukrýva.

Menej známa je povesť o dvoch bralách Sitna, ktoré sa nazývajú Blíženci. Sú to vraj súrodenci, ktorí skameneli, keď utekali pred hradným pánom. Ten chcel sestru zamurovať vo veži hradu, aby bola pevnosť nedobytná. Brat ju na poslednú chvíľu oslobodil, no pri úteku ich zbadali stráže a zalarmovali šľachtica. Začala sa divoká naháňačka.

Keď už psi súrodencov dobiehali, tí radšej skočili z brala, než aby hnili vo väzení. Nezomreli však, ale v skoku skameneli.

Povesť o hrade
Údajne existuje tajuplná podzemná chodba, ktorá mala viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa nachádza zasypaná žena s dieťaťom i manželom, ktorí tam našli svoju smrť počas požiaru v ladomerskom kaštieli začiatkom 17.storočia pri pokuse uniknúť plameňom.

Hrad Šášov
I jedného dňa sa zvolenský hradný pán vybral medveďa loviť. Prešiel horu krížom-krážom, a keďže na žiadneho maca nenaďabil, večer sa mu dostalo od šaša výsmechu. Rozčúlený hradný pán naskutku prikázal, aby mu šašo na druhý deň divého zvera nadháňal. Aj tak neúspešne. Podvečer sa unavená dvojica rozhodla pred návratom si trochu oddýchnuť. Šašo šiel kone do Hrona napojiť. Keď tu zrazu sa ozval strašný rev a krik. Šašo sa vzal nohy na plecia a hybaj k pánovi kožu ratovať. Ale keď k nemu dobehol, zbadal obrovského medveďa nad svojím v mdlobách ležiacim pánom. V momente šašo na strach zabudol, schytil topor a začal ním medveďa prášiť, kým sa ten nevládny na zem nezrútil. Pán veľmi ďakoval svojmu šašovi, a svoju vďačnosť znásobil aj veľkým činom. Na skale, pod ktorou mu šašo život zachránil, mu dal vystavať hrad.

Povesť o hrade
Pod hradom, v starom lome, je odkryv stĺpovej odlučnosti čadičov, známy ako Kamenný vodopád. Vejár šesťbokých hranolov zaujme nielen dnešného návštevníka, ale, ako dokazujú múry hradu, potešil aj jeho budovateľov, ktorí tu našli prihotovený stavebný materiál.
Bitka na hrade Šomoška
Pod hrad Šomoška pritiahli v roku 1576 Turci. Beg z Fiľakova sa rozhodol skoncovať s obrancami hradu, ktorí spôsobovali Turkom vo Fiľakove problémy. Došlo k boju, údajne aj muža proti mužovi. Jeden statočný obranca zamieril na bega. Výstrel z jeho pušky zabil Hasana, pobočníka bega Aliho a vyslanca tureckého sultána. Pobočníkova krv údajne zašpinila begovi rúcho. Odveta nenechala na seba dlho čakať. Kľúčovú strieľňu, z ktorej sa strieľalo, si ešte aj dnes možno prezrieť v severnej obrannej chodbe.

Aristokratická pýcha podpolianskeho regiónu. Hotel The Grand Vígľaš**** povstal z ruín poľovníckeho hradu uhorských kráľov aby im prinavrátil zašlú slávu.